Po hoooodne dlhej dobe
Zdravím všetkých ! (alebo aj nikoho)....
Hej, viem že to tak nevyzerá, ale ÁNO ŽIJEME ! Ja aj Sisa. A čo je ešte lepšie, po veľmi dlhej dobe sme znova naživo prehodili pár viet a aj sa zasmiali - aj keď veľa vecí sa zmenilo, a aj naše životy sú trošku iné (to viete, to tá osemnástka pred dverami), a čím ďalej, tým viac zisťujem, že už nie som dieťa a aj správať by som sa podľa toho mala. Občas sa darí, občas mi prepne aj napriek snahe, ale ja za to nemôžem, to tí ľudia okolo ma ovplyvňujú
Dobre, koniec výhovorkám, prejdem k veci , tzn. k pojmu ktorý je známy každému človeku, aj tomu neškolopovinnému, a to sú PRÁZDNINY. Tohtoročné letné prázdniny sú oveľa lepšie ako tie minuloročné - a to je už čo povedať ( minuloročné prázdniny zhrnuté v článku Prázdniny alebo sny sa občas plnia zo dňa 1.8.2009 ).
Ale aby som išla poporiadku:
V stredu 31.6. sa rozdávalo vysvedčko=koniec školy. Prvé tri prázdninové dni som s maminou a Anettou strávila na Dubníku. Bolo fajn
Od 5.7. do 11.7. som bola v Rajci a strážila sesternicu Júliu (5) a bratranca Jurka (3,5). To až také super nebolo, ale prežili sme bez ujmy na zdraví. Ale aby som nezveličovala - aj vtedy som si prežila krásne chvíle. V nedeľu dom prišla domov aby som vymenila handry v batohu a v pondelok ráno som s kamarátkami šlapala 6-8 kilákov do Súša na akciu zvanú Stavebný týždeň. Do piatka som mala cez deň o program postarané - oškrabovala som omietku v domčeku, natierala radiátory, kosila trávu s mega veľkou kosačkou, odstopkovávala čerešne, bavila sa s priateľmi (celkovo nás tam bolo okolo 30 ľudí), spievali sme piesne, študovali Bibliu, hrali hry... Bolo tam krásne. Najradšej som sa tam ale aj tak hojdala na hojdačke zavesenej na strome, a lietala som až do konárov. Krása. Dávalo mi to pocit akoby som mala každú chvíľu vzlietnuť. Často som sa dostávala až do eufórie a bolo mi veselo ešte hodne dlhú dobu. V piatok bola Letná slávnosť, a aj na tej bola veľká haluška. Nedá sa to ani opísať, to človek musel jednoducho vidieť. V sobotu som znova vymenila handry v batohu a ešte v ten deň večer som už bola znova v Súši. A v nedeľu ráno o piatej sme štrnásti vyrážali na výlet do Nemecka. Išli sme 9 miestnym mikrobusom a jedným osobným autom.Cesta bola zo začiatku nazáživná - dospávali sme čo sme v noci nestihli. Ja som síce v noci spala (aj keď mi bolo desne horko, neraz som sa zobudila že plávam vo vlastnej šťave), ale kinedryl má vedľajšie účinky, a tým je hlavne ospalosť, tak som nejaký úsek cesty prespala. Dalo by sa povedať že celú cestu zo Súša do BA (tam bola prvá cikpauza), a z BA až do Nemecka. To značí celú cestu Rakúskom (okrem tých hygienických zastávok a obedu). No ale cesta cez Nemecko bola zaujímavá. Na diaľnici sme uviazli v zápche, a aby sme si skrátili dlhú chvíľu (podotýkam, že už nikto o spánku ani nechyroval), tak sme vymýšľali. O zábavu sa nám postaral jeden pánko vo vedľajšom jazdnom pruhu v nejakom super namakanom autíčku. Zo srandy Samuel alebo Braňo (už neviem presne ktorý sedel pri volante) vytúroval motor (podotýkam, že sme išli v mikrobuse, ktorý už má niekoľko rôčkov za sebou). Ten ujko sa len zasmial, potom si nechal pred sebou nejaký voľný plac a keď už mal dostatočný priestor vytúroval motor on. No, to vám bol zvuk . Tak sme sa všetci spoločne zasmiali. Potom sa nejakým záhadným spôsobom ten náš nový kamoš prebojoval viac dopredu a medzi jeho fárom a našim mikrobusom bolo niekoľko áut. To ale našich dvoch exotov -Samuela a Braňa neodradilo od toho vybehnúť z mikrobusu, po krajnici zabehnúť k pomaly sa posúvajúcemu kamošovi a spýtať sa ho, či by ho kúsok neodviezol a nehodil reč. Tak teda Branko vybehol. A o chvíľu bol späť s vysvetlením, že náš bohatý kamoško mal celé to autíčko zapratané batožinou, že ani na miesto spolujazdca sa nedalo dostať, a že aj tak bol natoľko prekvapený, že by ho asi ani tak nezavolal na kus reči. Ale zábava to všetko sledovať bola ohromná.
Po zážitku s týmto ujkom sa samozrejme našim chlapom rozhoreli hlavy a už aj vymýšľali ďalšiu čertovinu. Len pre informáciu, Samuel má 21 rokov a Braňo je od neho ešte o pár rôčkov starší. Medzi dvoma jazdným ipruhmi bolo trošku miesto, a keby sa autá z jedného i druhého pruhu trošku pomkli na kraj, stredom by sa dalo prejsť. No, a to chceli chlapi vyskúšať. Nemali sme však ani maják, ani nič podobné, aby sme upútali pozornosť ostatných vodičov. Kedže v núdzi napadajú najlepšie riešenia inak bezvýchodiskových situácií, ako maják si zvolili slnečnicu, ktorú sme náhodou mali so sebou (ktorú Samuel na ktorejsi zastávke kdesi odšklbol). Vybrali strešné okienko na mikrobuse z pántov, Samuel s Jurajom (ďalší taký akčný človek) cezeň prestrčili hlavy, Samuel aj ruku so slnečnicou a šou sa mohla začať. Ujúkali na celú diaľnicu a popri tom krútili slnečnicou. Avšak medzi dva jazdné pruhy sme sa nedostali, lebo kým sa to všetko zrealizovalo sa aj kolóna pohla. Ľudia naokolo nám však jasne povedali čo si o nás myslia - klopkali si po čele. A my sme sa váľali po sedačkách smiechom.
Na miesto sme prišli až večer. Všetci tú oblasť (alebo konkrétne miesto?) volali Schwartzvald, ale časť dediny v ktorej sme bývali sa volala Obertal, alebo tak nejak. Ak by chcel niekto vedieť kde to hľadať, tak je to kúsok od Francúzskych hraníc. A niekde tam blízko bol aj Freudenstadt. Ale to je jedno.
V pondelok sme boli na turistike a aj sme si zaliezli po skale s horolezeckým výstrojom. V utorok sme splavovali rieku, v stredu sme navštívili Dobel a tam v misii toršku pomohli s nejakými prácami a večer bol program. Vo štvrtok sme zavítali do Štrasburgu vo Francúzsku a pozreli sme si katedrálu, akúsi vež a Európsky parlament. Horšie bolo, že pršalo takmer celý deň a keď sme vyšli z budovy parlamentu, tak sme zistili, že do GPS sme si nezadali miesto, kde sme odparkovali autá keď sme v Štrasburgu vystúpili. Tak sme išli po pamäti, a namôjdušu, ani sme veľmi neblúdili. Keď sme nastúpili do áut, boli sme takí vyčerpaní, že väčšina z nás zalomila. No a v piatok sme porobili poriadky v dome a o dvanástej sme sa vybrali na cestu domov. Na Starú Turú sme prišli v sobotu o 3:15 a o 3:50 som už odfukovala doma v posteli.
Odvtedy som doma (sobota, nedeľa pondelok, utorok - ten je dnes), zajtra ešte neviem čo budem robiť, vo štvrtok zabehnem do Súša, v piatok zasa doma a v sobotu by som mala ísť znova do Rajca, kde predpokladám budem až to konca prázdnin, a v rámci toho ASI pôjdem aj do Chorvátska, ale to bude isté až keď tam pôjdem.
Nádherné prázdniny.
P.S. Zaľúbila som sa a je to beznádejné. Ale to len tak na margo.
Prajem všetkým krásne prázdniny a dúfam, že sa mi niekedy zas podarí sem niečo napísať....
S pozdravom ROMI.....
Náhľad fotografií zo zložky Nemecko