Hahaha-hehehe-hihihi :D
Ahoooooooooojte!
Pýtate sa čo mi je??? Dnes mi nenormálne šibe...ale ja fakt neviem že prečo. Ráno som sa zobudila nezvyčajne skoro- už o 8:30. To sa mne nestáva bežne. Normálne vyspávam do 12:00. A čo je ešte prekvapujúcejšie, bez problémov som poupratovala celý dom. A ani raz som nepindala, že sa mi nechce a nech robí niečo aj Rišo-môj brat. Práve naopak, bavilo ma to! Zapla som si na mobile prehrávač, nasadila slúchadlá a majte ma všetci na háku. Všetci na mňa pozerali ako na magora ale nevadí. Hlavne, že som sa bavila.
Včera som bola u zubára. Teda som nebola ani v škole. Ešte šťastie, lebo inak by som musela spolu so zvyškom triedy šlapať niekam do kelu na Biely kríž či do akej tramtárie. Ale to, čo som sa dozvedela u zubára ma vôbec nepotešilo. Bude mi trhať všetky štyri osmičky. Chirurgicky. To by nebolo také strašné, o tom som vedela. Povedala mi to zubárka, ku ktorej som chodila na strojček. Ona ma tam poslala. Horšie je to, že mi ich vyberie všetky naraz. Síce mi to umŕtvi, ale keď mi to vytiahne, bude ma to ešte pekne dlho bolieť. A ja bolesť zubov a brucha neznesiem. Na to som strašne háklivá. Celý zákrok bude trvať asi hodinu a po narkóze budem slušne mimo. Ako sa poznám, zo skúsenosti viem, že mi narkóza nerobí dobre, takže budem zasa blúzniť. Ako vždy. Ale snáď to zvládnem a nebude ma to veľmi bolieť.
Ako som už v úvode napísala, dnes mi to fakt prepína. Od rána. Naši sú zo mňa na nervy. Prejavuje sa to hlavne tým, že sa mi ešte nezastavila pusa a som nenormálne vtipná. Teraz si o sebe nenamýšľam ani si to nenahováram. To, že som v niektorých sytuáciách nenormálne vtipná vedia už všetci moji priatelia. Babka má dnes meniny a trošku sme oslavovali a tam sa to najviac prejavilo. Nič veľké, len malá oslava v kruhu najbližších.
Asi po troch hodinách čo sme sedeli vonku na dvore a rozprávali sa (rozprávala som hlavne ja a ostatní sa na mne smiali. Ešte sa ku mne pridal aj môj oco) mi zavolala Miška, že či nejdem na pokec. Sľúbila som jej, že keď tu nebude Rišo, tak sem prídem. Ten tu na moje počudovanie nebol. Pozeral v telke futbal. No ako zaregistroval, že púšťam počítač, dofrčal ku mne, že on si len pozrie pokec a pustí ma. Keďže to tak robí vždy, dovolila som mu to. Medzitým zazvonil môjmu otcovi telefón. Na displeji sa ukazovalo meno Ondrej. Keďže tak sa volá môj chalan, povedal mi, nech si to idem zdvihnúť. Tak teda som išla aj keď som bola prekvapená, že volá na ocov telefón, keď som mu to vyslovene zakázala. Zdvihnem telefón a z neho sa ozve uškriekaný hlas nejakej na prvé zdanie mladej babenky, ktorá povie: ,,Ahoj ja som Ondrejova priateľka..." asi nemusím opisovať aký hnev mnou prešiel. Už už som išla po tej hnusobe, čo mi prebrala chalana vyštartovať, keď v tom vetu dopovedala. ,, ...volala som na mobil Majke,ale ona mi to nezdvíha, tak som zavolala vám." A v tom mi to došlo. To nevolala nijaká stupídná pribrzdená čupka z Ondrejovho mobilu, ale priateľka ocovho bratranca, ktorý sa tiež volá Ondrej. Máme ich v telefóne uložených pod rovnakým menom. To dievča si ani len neuvedomuje, že keby tú vetu dopovedala o sekundu neskôr, tak už je bez hlavy! Keby ste videli ten môj pohľad! No hrôza! Tlak som mala asi 300! Keď som to pred chvílou povedala Miške na pokeci, skoro zomrela od smiechu. Ani sa jej nedivím. Aj ja sa na tom neraz smejem. Ale vtedy mi to nebolo všetko jedno. Mama plače od smiechu ešte teraz.
Ach jaj! To bol teda deň! Vlastne ešte je. Neplánujem ísť tak skoro spať. Ale už neviem čo sem mám napísať, tak budem končiť.
Majte sa krásne!
Vaša Sisa
no ja ...
(Romča-spolumajiteľka blogu, 14. 9. 2009 19:44)