Toto bol deň
Dnešný článok bude zrejme úboho krátky, za čo sa vopred ospravedlňujem, ale dnes bol nezáživný deň.
V noci som nemohla spať, lebo ma nenormálne škriabalo v krku a každú chvíľu som soplila. A keď som už aj zaspala, tak sa mi snívali také kraviny, až hrôza. Našťastie si už nepamätám, čo to bolo.
Vstávala som okolo pol jedenástej, aj to len vďaka tomu, že Erik s Anettou kvákali na chodbe a bolo ich počuť hádam až do Grónska. Zasa sa raz hádali kvôli tomu, kto pôjde ku kompu. Hrôza. Našťastie potom vypadli von zbierať orechy....
Po mojich neskorých raňajkách som sa pustila do skultúrnenia kuchyne a pustila som práčku.
Po polovičnom umytí riadu-len som ho umyla v JARi, babička to opláchla v čitej vode-som sa vrhla na upratanie poschodia. Akcia dopadla úspešne, aj keď na mojej izbe by sa ešte dalo popracovať.
Od tretej do štvrtej som opäť robila babičke v kuchyni spoločnosť-počúvali sme na Regine hru Oliver Twist. Prvá časť bola pred týždňom, dnes bolo pokračovanie... Dopadlo to krásne, nakoniec si Oliver našiel rodinu a všetky útrapy zostali len nepríjemnou spomienkou.
Po skončení Olivera som si sadla ku PC a sedím tu prakticky doteraz. Medzitým mi volala mamina a z deviatich minút, čo sme prevolali 5 minút kašlala. Chúďa, maminka moja... Kiežby som dokázala to bremeno čo na sebe nesie zmenšiť, alebo najlepšie úplne odstrániť. Pracuje od rána do noci, dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, 12 mesiacov v roku. Nemá sa kedy ani len vyspať. Ach ako mi jej je ľúto. Už aby som si zarábala na seba sama, aby mala o starosť menej.
Pokúšala som sa vytvoriť si vlastný blog, keď bude v prevádzke, možno sem napíšem adresu. Možno. A možno nie. Ešte uvidím.
A teraz sa asi poberiem do pelechu, lebo zajtra máme ísť vyorávať zemiaky, alebo ak nie to, tak dozberať fazuľu. Vôbec sa mi nechce, ale z toho sa nevyvlečiem...
Prajem krásny zvyšok večera.... S láskou vaša Romča
P.S. Tak to nebol zasa až taký krátky článok, myslela som že to bude kratšie... To je tak, keď sa Forbergerka rozpíše.....