Ja to vzdávam!
Ahojte!
Tento víkend fakt nemal chybu. Tak, ako sa úžasne začal, sa príšerne skončil.
V piatok sme išli celá rodina k babke na Starú Turú. Oco si potreboval od môjho uja požičať motorovú pílu, tak sme jednoducho museli ísť. Aj keď prvý plán bol taký, že pôjdeme až v sobotu. Nakoniec sa mi ho ale podaril presvedčiť. Ale stálo ma to kopu úsilia. Musela som ho celú hodinu škrabkať! Ale čo už, stálo to za to. Aspoň som mohla byť s Ondrejom a Miškou.
Keď sme na Turú prišli, ako prvú som stretla Danielku. Korčuľovala sa na ulici. Spýtala som sa jej, kde je Miška. Povedala, že sa na ihrisku korčuľuje s Romčou, tak som si odniesla dovnútra veci a šla som za nimi. Mišku som uvidela ako prvú. Rozbehla som sa za ňou a objala ju. Začali sme sa rozprávať o tom, čo máme celý víkend v pláne. Bola som taká ponorená do rozhovoru s ňou, že keď za nami došla Romča a spýtala sa, či ju neobíjmem, len som ju nejako potlapkala po chrbte či čo som to vlastne spravila a venovala sa ďalej Miške. Za to by som sa jej chcela teraz takko oficiálne ospravedlniť. PREPÁČ!!! S Romčou to už v poslednej dobe nie je také ako volakedy. Ale snáď sa to všetko znova urovná a bude to v pohode. Zdržali sme sa len chvíľu a potom sme šli domov. Ja som prišla, najedla sa a utekala som za Ondrejom, lebo som už meškala. Poviem vám, chodiť večer von v takej tme už nie je také úžasné ako v lete. V lete mi nevadilo, že chodím neskoro von a neskoro sa vraciam, ale teraz hej. Keď si už o 20:00 nevidím ani pod nos, tak mi nie je všetko jedno.
Na druhý deň ráno sme s Miškou išli do Nového Mesta nad Váhom na jarmok. Bolo tam asi milión kolotočov. Od detským cez tie obyčajné až po úplne drasťáky. Prvý, na ktorý sme išli som vybrala ja. Bol to jeden z tých, ktoré patrili do kategórie drasťáky. Ale to bolo v pohode. Prežili sme. Síce Miška mi to chvílu vyčítala, že čo som to vybrala, ale to nevadí. Ani jednej nám nebolo zle, tak čo. Keď sa jazda skončila, išli sme sa pozrieť, na čo pôjdeme tentokrát. Miška ma presviedčala, nech ideme na Kladivo a na Ranger, ale keď sme sa zblízka pozreli na to, čo ten kolotoč robí, rozmysleli sme si to. Teda aspoň ja. Miška by na to kladivo išla, ale ja som jej jasne povedala, že by som grcala skôr, ako by sa to prvýkrát pohlo, tak ma ďalej nepresviedčala. Ale vydupala si, že s ňou musím ísť na Brekedance. Vyzeralo to menej nebezpečne ako tie dva predtým, tak som súhlasila. Až keď sa tá mašina pohla, zistila som, s akou somarinou som súhlasila. To bola čistá samovražda! Už v polovici som si myslela že to nevydržím. Miške tiež nebolo v jednej chvíli najlepšie. Keď už som si myslela, že na ostatních skončí obsah môjho žalúdka, skončilo to. V živote som nebola taká šťastná ako vtedy. Tým sa pre mňa kolotoče skončili. Išli sme ešte na zmrzku a potom na vlakovú stanicu a odtial domov.
Keď sme prišli k Miške, išli sme robiť palacinky. Robili sme ich z celej dávky, takže ich budú jesť ešte asi týždeň. Nevadí. Úlohy sme mali jasne rozdelené. Cesto sme robili spolu, pražila som ja a Miška ich plnila. Ale musím nás pochváliť! Ani jedna nám nezhorela a ani sme sa nepopálili. To sme my šikulky, čo?! Keď už boli spravené, išli sme ich teda ochutnať. Miška počkala, kým si ukúsnem prvá, aby ona nebola ten pokusný králik. Keď videla, že aj po prehltnutí žijem, pustila sa do nich aj ona. Kažej z nás dala na tanier tri palacinky. Zjedli sme jednu a mali sme dosť. Tak sme sa rozhodli, že si ich dáme do chladničky a neskôr zjeme. Upratali sme po sebe kuchyňu a išli sme k telke. Čítali sme časopisy, boli na compe a tak. Keď sme začali byť hladné, išli sme si dojesť obed-palacinky. Potom sme chvíľku len tak kecali a ani sme sa nenazdali a bol večer. Spravili sme si hod-dogy. Párky sa nám statočne popraskali, takže dostať ich do rožka bol fakt zážitok. Najedli sme sa a Miška si spomenula, že by sme mali spraviť smotanovo-banánovú tortu, tak sme sa do toho pustili. Za chvílu sme to mali hotové a tým sa pre nás sobota skončila.
V nedelu ráno som bola s Ondrejom vonku. Hneď keď som sa s ním rozlúčila, utekala som k Miške, aby som s ňou bola čo najdlhšie. Kecali sme, čítali časopisy a nakoniec sme šli obedovať. Okolo 13:00 sme už boli všetci v aute a chystali sme sa na cestu domov. Vôbec sa mi však nechcelo. Čo už. Aj doma je dobre.
Ešte v nedelu večer sa zo super víkendu stala nočná mora. Začalo mi byť zle. Myslela som, že som len niečo zle zjedla. Ale keď mi to neprestalo ani v noci a ja som kvôli tomu nemohla spať, začalo mi to vadiť. Ráno som teda išla k doktorke. Predpísala mi lieky a nejaký prášok ktorý si mám dať do 2,5 dcl vody a postupne vypiť. Keď to pijem je mi zle. Nie preto, že by to nejako zle chutilo, ale preto, že sa cítim akoby som pila gél. Fakt hnusné! Zajtra mám ešte ísť k doktorke, tak dúfam, že ma už pustí do školy. Nudím sa doma. No a aby som nezabudla. Cestou domov od doktorky som niekdy stratila zdravotnú kratičku. To som šikovná, čo?! Mama ma prerazí! No čo už.
Už fakt neviem čo by som mala napísať, tak budem končiť.
Majte sa krásne!
S pozdravom
Vaša Sisa
Komentáre
Prehľad komentárov
... to s tou kartičkou... no moje nervy, raz stratíš aj hlavu :D
s tým varením a palacinkami... no, som rada, že hanákovci nevyhoreli, lebo daniela by sa k nám nasťahovala už totál komplet... a to by bol horor...
aj ja ťa mám rada, moja, a dúfam, že zas bude všetko okey.... chýbajú mi tie strelené pokecy s tebou
eeeech
(Romča-spolumajiteľka blogu, 21. 9. 2009 17:28)