Ako to všetko dopadlo....
Je 9:16 a ja som už dve hodiny hore. Babička ma zobudila, že mám ísť kúpiť chlieb. Nič iné mi nezostávalo ako sa vykotúľať z postele. Mala som ísť i na tržnicu kúpiť kilo rajčín, kilo papriky a kilo uhoriek-na šalát. No, trošku som to neodhadla. Papriky bolo kilo, no rajčín len pol kila a uhoriek pre zmenu dve kilá. Stáva sa....
A teraz by som chcela napísať, ako dopadla "Akcia dohadzovačka" o ktorej tu písala Sisa.
Dopadlo to.... KATASTROFÁLNE.
Marek jej na tú jej poštu ani neodpísal. Kedže som videla čo mu všetko napísala, ani sa mu nedivím, že vzal roha. Pre zorientovanie, skopírujem sem tú poštu:
Ahoj Marek!
No a teraz úprimne... NEZABILI BY STE JU?
Neviem načo mu tam písala, že mi o tomto nemá hovoriť, keď vzápätí priznanie vycapila sem. V momente ako som si to prečítala mala som na mále, aby som ju nezabila. Ale najskôr so bola zvedavá, čo mu to vlastne popísala. Nezostávalo jej iné, ako mi to ukázať. Obzvlášť ma vyviedlo z miery tých 10-15 rokov manželstva a 7 detí!!!!! Ona sa snáď zbláznila! A potom mi navyše povedala, že tam chcela napísať 15 detí, akože každý rok jedno! Myslela som, že ma porazí. Chudák chalan. Potom som už vážne myslela, že vytiahnem z topánky šnúrky. Ale... najskôr som chcela vedieť, čo jej na to odpíše. A on... neodpísal. Bola som sklamaná, no i som ho chápala. Určite sa poriadne nasral. Takže Sisu nezabijem a Mareka už do konca života nebudem obťažovať. Tak...
To by bolo asi všetko...
Vlastne, ešte smútočný oznam...
10 dní neboli moji súrodenci doma (Erik a Anetta), no dnes sa kľud oficiálne končí. Za necelú polhodinu docestujú na Starú Turú a doma sú potom o chvíľku. Takže zbohom pokojné dni....
Krásny deň želá Romča.