Je toto normálne?
Nazdááááááááááááár lidi!
Viem, dávno-pradávno som sem nič nenapísala, no mám podobnú výhovorku ako Sisa-nebolo kedy.
17.8. bola u nás sesternica Nikola a to hovorí samo za seba....
18.8. som sa hodinu a pol korčľovala so sestrou, prala som, a pokračovala som v písaní mojej knihy
19.8. Sme celý boží deň nosili drevo a prišla ségranka Nikola
20.8. dorábala som nástenku pre uja Janka-je učiteľ
21.8. bola som u zubárky-vŕtala mi 3 zuby, ZASA bola u nás Nikola, dostala som upratovaciu mániu a vyprážala som syr-NEVYORELI SME!!! :D
22.8. ZNOVA bola u nás Nikola... a babička ju nachytala ako fajčí :D a večer išla sestra Anetta s bratom Erikom do Rajca
23.8. hoci bola nedeľa, vyupratovala som celý dom... tak poriadok tu nebol celé veky....
no a dnes.... Som ráno vstala o ôsmej a išla som do obchodu... Ešte som si doupratovala izbu a o 12:00 prišiel Marek... Boli sme na zmrzline, prešli sme sa po Dubníku a keď sme sa už pomaly vracali, tak zistil, že vytratil oranžovú krabičku. Tak sme sa vracali a sliedili po zemi, či ju nenájdeme... Po obídení polovice cesty Marek povedal, že je docela škoda, že stratil vec za ktorú vysolil 30 éčok a povedal, že to už určite ktosi našiel. Mne to však nedalo, veď na Dubníku dnes nikoho nebolo, tak sme pekne pokračovali v hľadaní. A keď sme mali takmer celý Dubník prejdený, našli sme to. Popri tej prechádzke marek celý čas hovoril svoje zážitky aké kedy zažil. Niežeby mi to vadilo, aspoň nebolo ticho, ale keď som už chcela dačo povedať aj ja, zasa mi skočil do reči... No tak som ho nechala nech si hovorí svoj monológ. Na polceste domov mi tú oranžovú krabičku dal so slovami-darček pre teba. No keby som vedel, že to bude pre mňa, nenamáhala by som sa mu pomáhať to hľadať. Čo už. potom sme zaparkovali v pizzérke. Dali sme si každý pizzu-to bol náš obed... Najviac ma sralo, že VŠETKO platil on... vôbec mi nedovolil aby som to platila ja... Ale ja mu nechcem nič zostať dlžná, ale ono sa to nedá... Ako mu to mám vrátiť? Potom sme išli k nám... Keďže babička s dedkom boli na roli zberať fazuľu, boli sme doma sami. Nevedela som, čo by sme mali robiť, tak som išla umyť riad a Marek zasa rozprával.... Hm...
O piatej som ho išla odkopnúť na autobusko a o 17:20 mu prišiel bus... Adios a migos /netuším ako sa to píše/........ Nom, a tak to by bolo všetko....
S pozdravom vaša Romča
aj ja ťa mám rada...
(Romča-spolumajiteľka blogu, 25. 8. 2009 22:43)