Neverím!
Ahojte!
Neverím tomu, čo sem teraz napíšem, ale šport naozaj môže ľuďom spôsobovať radosť.
Ešte nedávno som bola ráznym zástancom názoru: Športom k trvalej invalidite. Potom som sa raz v jedno krásne ráno zobudila, pozrela som sa do zrkadla a s veľkou nechuťou som si musela priznať, že som pribrala. To sa mi však stalo už veľakrát. Ale vždy sa mi podarilo schudnúť. To síce aj teraz, ale má to jeden háčik. Ručička na váhe síce klesla o nejaké tri čísla nadol, ale na mne to je ešte stále vidno. A to sa mi vôbec nepáči. Po pondelkovej telesnej som bola (a ešte aj som) fakt zničená. To všetci viete. Oco mi poradil, že to musím rozcvičiť. Zo začiatku som o tom nechcela ani počuť. Veď som sa ledva hýbala. Ale tá bolesť bola taká hrozná, že som sa nakoniec prekonala a vyliezla som na náš cvičiaci stroj, na ktorom som stála naposledy asi pred rokom. Už ani neviem ako sa to volá. Ten pocit pri cvičení sa mi však tak zapáčil, že celý dnešný deň som sa v škole tešila len na to, kedy prídem domov a zacvičím si. A presne to som aj spravila. Prišla som domov, niečo malé zjedla a išla som cvičiť. Teraz sedím pri compe a papám moju zdravú diétnu večeru (mrkva, paradajka a kaleráb) . Zajtra si to beriem aj do školy.
Inak sa dnes nestalo nič zaujímavé. V škole bola fakt príšerná nuda. Nič zaujímavé sa nestalo. Zato cesta domov teda zaujímavá bola! Autobus bol taký preplnený jak ešte nikdy.Stála som vzadu pri dverách a doslova som trpela. Okolo mňa bolo asi desať starých rozkysnutých ženských, ktoré vážili asi 150 kíl. Ešte šťastie, že rovno predo mnou stál jeden chalan. Bol celkom zlatý. A tie jeho oči! Krajšie som v živote nevidela. A to si nevymýšľam. Ale nebol to môj typ. Vyzeral byť moc slušný a na to ja veľmi nie som. A vždy, keď sa jednej z tých ženských vysypala kabela s nákupom a ona to začala zbierať, pričom sa o mňa opierala tým svojím sadlovým chrbtom, zhadzovala ma na toho chalana, čo mi vôbec nebolo príjemné a strašne ma to rozčulovalo. Našťastie, keď sa znova ohla, oprela sa o mňa chrbtom a začala zdvíhať kabele a ja som jej už išla vynadať, vystúpila. To bola úľava! Normálne som mala o dva metre viac priestoru. Už strašne dávno som nebola taká šťastná ako vtedy, keď som z toho autobusu vystúpila. Keby som tam bola o päť minút dlhšie, začnem trpieť klaustrofóbiou! Potom som si už len zapla prehrávač a odkráčala som domov.
Dnes sa mi zatiaľ nič zvláštne nestalo. Ešte by som sa mala ísť učiť, ale absolútne nič sa mi nechce, tak sa na to vykašlem.
To je odo mňa na dnes všetko.
Majte sa krásne.
Vaša Sisa
Komentáre
Prehľad komentárov
... som zvedavá, koľko ti to cvičenie a zdravá strava vydržia... :D ale držím palčeky... a to s tým chalanom... čo máš ty pozerať po chalanoch, u nás na Turej ťa čaká môj bráchanec! xD ♥
no, Sisulka...
(Romča-spolumajiteľka blogu, 16. 9. 2009 19:51)