Slovenské zdravotníctvo
Ahojte...
Tak toto je už naozaj wrchol!!!! Človek už nemôže ani symulovať. Predchádzajúci týždneň sme mali jarné prázdniny. No a keďže ja som veľmi lenivý človek, tak som si povedala, že si tie prázdniny o týždeň predĺžim. Už v sobotu som sa začala tváriť, že je mi zle a v nedeľu som ani nevyšla z izby. To mame stačilo na to, aby som dnes mohla ostať doma. Asi jediná vec ktorá moju mamu presvedčí o tom, že som chorá je to, keď nevyleziem z postele a s nikým sa nehádam. Keďže ja som veľmi spoločenský a ukecaný človek a navyše nevydržím dlho bez hádok s mojím zdegenerovaným bratom, je to pre mňa veľmi ťažké. Ale teraz som to vydržala aj keď som už mala stavy, že to vzdám.
Dnes som teda išla k doktorke ako zdravý človek. Keďže mi absolútne nič nebolo, ani len nádchu som nemala, tak som celú cestu do zdravotného strediska rozmýšľala, čo poviem doktorke, keď sa ma bude pýtať čo mi je. No a tu sa to všetko začalo.
Po pol hodine som prišla do zdravotného strediska a to mi obyčajne trvá cesta asi 10 minút. V čakárni som bola jediná. Po chvíly tam prišli ešte dvaja chalani. Z videnia som ich poznala. Ale oni narozdiel odo mňa chorí boli. Celý čas, čo sme čakali na to, kým sa doktorka dovalí na tom jej zdochýnajúcom aute do ordinácie tí dvaja nechutne poťahovali sople v nose. Nie aby sa vysmrkali, oni to museli ťahať do seba. Skoro som sa tam dogrcala!!! Po 20 minútach sa doktorka predsa len rozhodla prísť. Ja celá natešená som si už pripravila zdravotnú kartičku, zobrala som si bundu a išla som sa postaviť k dverám, že už konečne pôjdem dovnútra. Ale o tom som mohla len snívať. Ako som tam tak stála 5 minút, 10 minút,15 minút, strácala som nervy. Potom zrazu som z ordinácie počula, ako doktorka hovorí sestričke: ,, Janka, dala si mi do tej kávy veľa cukru! " Ja som myslela, že v ten moment tie dvere rozkopem, nalejem doktorke tú kavu do krku a sestričku priviažem k stoličke. Ale ovládla som sa! Že jaká som dobrá! Keď dokávičkovali, konečne ma zavolali do ambulancie. Doktorka sa ma s ,,obrovským" záujmom spýtala čo mi je, tak som jej natrepala, že ma bolí stále hlava a mala som zvýšenú teplotu. Spravila mi základné vyšetrenia ako sú: pridrhnutie paličkou od nanuku do krku a počúvanie. No a pri tom počúvaní mi len tak oznámila, že podla nej som bulimička. Ty kks že jakú som jej mala chuť šlahnúť po krku?! No a potom sa na mňa tak začudovane pozrela a povedala, že nechápe prečo som neprišla skôr, že tá hlava ma musela strašne boleť a že mám zápal nosových dutín. No chápete to??? Človek tam príde ako normálna, zdravá pubertiačka a odíde ako kripel! Teraz som doma na antibiotikách. Ach jaj.... no nič,aspoň si pospím.
To je už odo mňa na dnes všetko. Majte sa krásne.
Vaša Sisa
Komentáre
Prehľad komentárov
TY KOKOOOOOOOOOOOOOOOOOOS!!!! :DDDDDDDDD
JA NEMOOOOOOOOOOZEM!!!!!!!!
TO JE HALUZ PRVEHO STUPNA!!!!
JA VAZNE NEMOZEM!!!
HAHAHA, TO JE HALUSKA!!!! JA ZOMIERAM!!!
JA ODPADNEM :D
ALE ZAVIDIM TI, AJ JA BY SOM BRALA :D
coooooooooooooozee???
(romana, 24. 2. 2009 11:42)