Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Môj život v skratke-alebo nie?

5. 3. 2009

Po deviatich mesiacoch čakania,bol práve deň s dátumom 3.12.1992 ten šťastný.Manželom Jane a Erikovi sa v meste Hodonín narodila krásna dcérka,ktorú pomenovali podľa maminej kamarátky-Romana.

Z Českej republiky sa na Slovensko vrátili už traja.Na istý čas sme sa udomácnili na Starej Turej v mnohočlennej rodine z maminej strany.Vo veľkom rodinnom dome bolo miesta pre všetkých.Nie nadarmo sa hovorí- Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí...

Tu sme bývali len krátku dobu.Usmievavú a láskavú babičku s dedkom sme tu nechali s ich dcérou a mojim krstným tatom.Trojčlenná rodinka prišla do dedinky Dojč,kde sme oslávili moje 1.narodeniny a aj Vianoce.Na moje druhé narodeniny už mala mamina veľké bruško a pár dní na to,sa v Skalickej nemocnici narodil chlapec s menom po otcovi.Tak sme boli štyria.Často sme sa s Erikom predbiehali v tom,kto dá hlasnejšie najavo svoj hnev alebo hlad.Zopárkrát,keď po obedňajšej sieste spustil svoj pravidelný melodický spev pre mamine uši som sa zavesila na postieľku a nevedno ako som ju prevrátila i s vyplašeným Erikom.A zase sme spolupracovali na úžasnom orchestri.Raz sa Ejo skoro utopil a to vďaka mne,lebo som si do nosa strčila guličku z náhrdelníka,akurát keď sa Erik kúpal.Mamina nechala Erika vo vaničke a pokúšala sa dostať guličku z môjho nosa von.Našťastie,nikomu sa nič nestalo :D

Keď som dovŕšila tri roky,cupitala som vedľa kočíka so ziapajúcim Erikom a s maminou do škôlky.Tu sa môj zoznam s kamarátmi rozšíril.Pani učiteľky som zbožňovala,ale jediné čo sa mi nepáčilo,bol obedňajší odpočinok.O dva roky nastúpil aj Erik a znova sme trávili celý deň spolu.Boli sme dokonale zohraná dvojica a cez obedňajšie voľno sme na lehátkach pod prikrývkami šantili.A aj doma si naši užili,kedže sme mali veľa kvetín v kvetináčoch.Jednoducho sme zobrali tatrovku a prevážali hlinu z kvetináča do kúta obývačky...Jednoducho psina...

Raz sa však naši zhodli v názore,že treba zmeniť prostredie.Tak sme sa ocitli niekde na východe Slovenska v mestečku Prakovce.Bývali sme tu vo veľkom dome,kedysi vraj to bola materská škola.Tu sme tiež navštevovali školku.A mali sme aj dokonca psíka,volal sa BRIT.Tento dom bol naozaj veľký.Mal prízemie,poschodie a druhé poschodie.My sme bývali na prvom,na prízemí bol veľký skled hračiek.Mamina nám tam zakázala chodievať,a aj to zamykali,ale občas sa nám tam aj tak podarilo dostať,a vtedy sme s Erikom s veľkou radosťou prehľadávali krabice hračiek.Najviac som obľubovala penové prasa,ktoré sa už rozpadávalo.Do centra mesta sme sa v upršaných dňoch brodili cez obrovskú kaluž vody,ktorá sa rozprestierala cez hodný kus cesty,a ignorovala všetko okolo :D Na čo nikdy nezabudnem,a čo sa mi vždy bude spájať s týmto obdobím,keď sme bývali v Prakovciach je časopis BOBÍK.V školke sme ho odoberali.

Leto pred mojim nástupom do školy sme prežili v meste Spišská Nová Ves u tatinových rodičov.Bolo tam fajn,bývali sme v činžiaku na údajne siedmom poschodí,ale v skutočnosti na šiestom.Kedže sme radi skákali po fotelkách a z nich na zem ako malé opice,častokrát nám zvonil zvonček pri dverách a za nimi stál nespokojý ujko z nižšieho poschodia.

Do prvej triedy som však nenastúpila v Spišskej,ale v Dojči.Ach,Dojč! Moje milované miesto!V prvom a aj druhom ročníku ma učila pani učiteľka Ľubica Michálková.Veľmi som ju mala rada,a dávala som to aj najavo,hoci dosť nezvyčajne.A to tak,že som jej povedala,že jej chcem niečo pošuškať,a keď sa sklonila,vycapila som jej na líce veľký božtek.                                                                                                                                            Moju školskú tašku zaťažlili zošity a jeden som obzvlášť nenávidela.Niesol názov MOJE PRVÉ ČIARY...No horor!Nad ním so ronila krokodílie slzy odkedy som prišla zo školy domov až do večera.Deň pred mojimi siedmymi narodkami sa narodila Anetta-moja sestra.Bolo nás už päť a v dvojizbovom byte tesnejšie.Vychodila som však v Dojči aj druhú triedu,kedy som navštevovala aj ZUŠ-ku v Senici.

V auguste,keď som mala nastúpiť do tretieho ročníka sme sa odsťahovali na Starú Turú,a sme tu doteraz.Ale od toho dňa už nebývame s tatinom.Naši sa rozviedli a tatina vídame málilinko-kedy.

V tretej a štvrtej triede ma učila pani učiteľka Nedbálková,v piatej,šiestej a siedmej pani učiteľka Molcová.V osmičke nás vyfasovala pani učiteľka Rubaninská,a možem povedať,že je to fakt coolová osoba.Tie jej hlášky stoja za to.A tie jej zážitky!!!A bola nám triednou aj posledný rok na základke...Ach,ako mi všetci chýbajú, učiteľov nevynímajúc!!!!

Tu na Starej Turej nemám veľa priateľov, a tých krorých mám, by som nevymenila za nič na svete.Ale nezabúdam ani na tých starých. Na Dojč a ľudí čo som spoznala tam,myslím každý deň, a s pár som aj v kontakte. Sú to samí super ľudia, a som vďačná, že som mala tú česť ich v živote stretnúť. Ak toto náhodou číta niekto zo starých známych,nech dá o sebe vedieť :D Čakám....

September v roku 2008 bol pre mňa veľmi výrazný medzník v mojom živote. Začala som chodiť na strednú školu. Študujem na Strednej Odbornej Škole v Novom Meste nad Váhom. Odbor? Obchodná akadémia

Našla som si tu pár kamarátov, ale nemám žiadnu priateľku, jako mi na základke bola Petra Kissová. V lavici poväčšine sedávam  sama. Nevadí mi to, ale aj tak mi chýba nejaká spriaznená duša.Inak je v škole fajn. Naša trieda patrí ešte stále k tým lepším, čo sa týka správania. Som spokojná. Mám rada profesorov-učiteľov, spolužiakov, aj vyučovacie predmety, hoci niektoré sú dosť ťažké na môj pochop. Ale zvládam to…

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

boze to je dlhe!

(sisa, 7. 3. 2009 11:53)

ty kks...toto kym som precitala tak riso zjedol dva obedy...a to ja citam rychlo!!no romca...mala si,mas a dufam ze aj budes mat zaujimavy zivot.prezila si vela skvelych chvil vo svojom zivote,podla toho co som citala tak najviac asi v Dojci ale aj tych menej peknych ale aj tie k zivotu patria.ved co by to bol za zivot bez problemov a sklamani??len jedna obrovska nuda!!!to si pamätaj.bud rada ze mas okolo seba ludi, ktorym na tebe zalezi (ja som niekde na vrchu rebricka) a maju ta rady...ja ta priam zboznujem ale to vies!!! :D no a prepac mi ten vystup na pokeci co som mala vo stvrtok ci kedy to...ale bolo mi fakt mizerne...vsetko ma bolelo a mala som narazenu hlavu...no minule si ma sprdla ze som ti napisala kratky komentar tak dufam ze tento sa ti bude pacit viac...mam ta rada!!!aj ked mi stale robis zle a hovoris mo zdrobnelinkami...to k tebe patri (ale nerob to!!!):D

a ešte sa do príspevku nezmestilo toto :

(Romana, 5. 3. 2009 20:37)

V mojom živote sa vyskytlo pár ľudí, ktorým by som chcela povedať, že ich mám veľmi rada, a že na nich nikdy nazabudnem……… Sú to títo ľudia:
* Mamina
* Babička a deduško zo SNV
* Babička a dedko zo St. Turej
* Súrodenci Erik a Anetta
* Susedky Miška a Dadka Hanákové
* Bývalé spolužiačky Petra Kissová, Petra Kaštílová, Veronika Tóthová
* Všetci učitelia, ktorých som kedy spoznala, ale hlavne p.uč. Michálková, p. uč. Hudečková, p.uč. Rubaninská, p.uč. Pudichová, p. uč. Koreňová - (alebo pani profesorka?)
* Moja najúžasnejšia priateľka a spolumajiteľka tohoto blogu Silvia Kramárová (a jej family)
* Všetci kamaráti z Dojča, ale hlavne:
* Miška, Marek, Janko Ušiakovci + rodičia
* Lucia a Lukáš Horniakovci + rodičia
* Ivan a Táňa Serafínovci + rodičia
* Celá family Klindovcov, Morávkovcov, Hrebenárovcov a Sapárovcov
* ďalej Eva Flórková, Žaneta a Klaudia-priezvisko neviem (a hoci si na nich až tak nespomínam, aj tak tu patria)
* a nesmie tu chýbať ani Filip Pokrývka
* Moja priateľka Daniela Hrabovská, potom Majka Papuláková, Braňo, Jaro, Tomáš, Zuzka Čikelová, Naďa, Zuzka a ďaľšia Zuzka …….atď……. + pán farár, aj keď som možno týchto ľudí sklamala…
* krstná s rodinou, krstný s rodinou, Janko a Jajka s rodinou, Nikola a Veronika Augustínové
a ďaľší …….

 

 

Portrét





Archív

Kalendár
<< október / 2017 >>

Štatistiky

Online: 1
Celkom: 153756
Mesiac: 726
Deň: 21