Náš dážď lásky
Náš dážď lásky
Náš dážď lásky
Kvap...kvap...kvap. Vonku prší. Počúvam ten krásny zvuk, ktorý mi ťa pripomína. Pripomína mi naše prvé stretnutie. Pršalo. Pripomína mi náš prvý bozk. Aj vtedy pršalo. Milujem dážď, tak ako veľmi milujem teba. A v daždi bude aj naše posledné stretnutie. Stojím na balkóne za zábradlím. Vonku nie je nikto, nikto kto by ma zachránil. Som tu sama. Nie. Si tu so mnou ty. Tak prečo ťa nemôžem vidieť? Prečo sa ťa už nemôžem dotknúť? Prečo ťa nemôžem pobozkať? Odišiel si. A bezomňa. Prekliate auto! Prekliata zákruta! Prekliaty osud!!! Vzal mi ťa, rozdelil nás. A pritom ľudia vraveli, že sme jeden pre druhého stvorený. Ale osud to chcel inak. Už sa tu viac nechcem trápiť. Sľúbili sme si, že budeme naveky spolu. A ja to tak chcem. Chcem skočiť. Byť s tebou naveky, naveky v raji...spolu. Láska idem za tebou. Aby som sa ťa mohla znovu dotýkať, znovu ťa bozkať. Cítim ten dážď. Kvap...kvap...kvap. Slzička po slzičke padá. Púšťam sa zábradlia a cítim chladný vzduch. Letím za tebou. Do raja, kde budeme naveky spolu. Milujem ťa
jezíííín
(mitti, 26. 8. 2010 13:43)