Príbeh dievčatka
Príbeh dievčatka
Malé dievča s ofinkou spustenou do pravého boku trochu cez oko. Zviera v náručí svojho macíka, ktorého dostala od osoby na ktorú teraz myslí. Má na ňu krásne spomienky len jedna jej pokazila život. Slovo ROZCHOD nechcela ani počuť ani naň myslieť...Lenže teraz jej na to slovo ostala spomienka. Pri každej, ale oveľa krajšej spomienke na tú osobu zvierala macíka viac a aj viac plakala. Sú už len priatelia. Keď je s ním a pozerá sa naňho ju to tak bolí...Ale keď je s ním tak to sa to snaží zakryť. Tak už ti len zakývam na rozlúčku. Slovo DÚFAM u nej ostalo a vždy len dúfa že raz sa to vráti späť...Ako každé ráno sa budí do nového dňa. Bude ho opäť vidieť a držať za ruku! Úsmev na tvári ,ale o chvíľu je z toho opäť zármutok. Pustí si svoje CD-čko a pripraví sa do školy...Každé ráno chodí s ním...Ubehli 3 týždne a ona stále smutne spomína na jedno slovo a v to druhé verí...Šesť školských hodín v škole a dievčinine myšlienky patria len jemu. Kráča po meste so sklonenou hlavou, ale niečo ju donútilo sa pozrieť na druhú stranu ulice. On a ona. V tej chvíli prestala veriť v druhé slovo. Chcela plakať. Nemohla, uprostred mesta nie. Nemala pri sebe ani macíka ktorého zvierala stále vo svojom náručí. Bežala na najbližší vlak. Musela vydržať aby v ňom neplakala. Keď vystúpila ,bežala čo najrýchlejšie domov k svojmu macíkovi. Opäť ho zviera v náručí a plače. Keď už nie je schopná ani plakať ,zavolá mu a dohodnú stretko. Vo svojom obľúbenom tričku, obľúbených rifliach a na obľúbenom mieste. Pri útese presne na konci skaly. Jej macík v jej náručí a v ruke lístok a čierna ruža. Už ho vidí v diaľke prichádzať. Príde o trochu bližšie aby jej videl z diaľky do tváre. Dievča na neho pozrela smutnými, zarmútenými očami. Položí na zem lístok a naň čiernu ružu. Viac zovrie macíka vo svojom náručí...On od strachu beží k nej. Pošle mu vzduchom pusu a už len rozprestrie ruky a krok dozadu. Tak málo chýbalo aby ju chytil za ruku. Spadne na kolená k čiernej ruži a lístku. Zoberie do ruky a číta: "Prepáč že ťa ľúbim..."Posledná veta pre neho na rozlúčku. Pobozká čiernu ružu..."Ahoj..."