Tereza a Miro
Tereza a Miro
Je ráno a Tereza sa práve zobudila. Na rade je ďalší hrozný deň v jej živote. Znova ho uvidí a bude vedieť, že nikdy nebude jej. Cítila sa ako na poprave. Vstala, obliekla sa a neupravená išla do školy. Bolo jej totálne jedno ako vyzerá. Nemala sa pre koho upravovať. Miro ju nechce tak načo o seba dbať? Pomalým krokom prišla do školy. Hneď ako vošla do triedy ho zbadala a srdce sa jej prudko zovrelo. Mala chuť zakričať od bolesti. Voľakedy to išlo, boli spolu takmer každý deň a vždy sa perfektne zabávali. Ale odkedy sa mu priznala čo k nemu naozaj cíti ich kamarátstvo sa dajako vytratilo. Ona proste nedokázala byť jeho kamarátka. Hneď ako sa posadila začala hodina. V poslednej dobe jej ani škola nešla lebo sa nedokázala na nič sústrediť. Všetko sa jej rúcalo, ale pri živote ju držala nádej, že možno raz k nej Miro bude cítiť aj niečo viac. Kamaráti sa na ňu už takmer vykašľali a ona zostala sama. Nechodila von, neučila sa len stále myslela na Mira, nedokázala robiť nič iné a to ju ubíjalo. Len so svojim psíkom vždy šla na prechádzku do parku a tak to bolo aj dnes poobede. Možno že si niektorí mysleli, že sa zbláznila, ale s Daisynkou (tak sa volá) sa jej vždy najlepšie rozprávalo. To preto, lebo ona jej nikdy neskáče do reči, nikdy jej nenadáva a už vôbec ju od ničoho neodhovára. No, veď snáď chápete nie? Sadla si do parku na lavičku a zasa rozprávala Daisy o svojich problémoch, keď kúsok ďalej zbadala Mira ako sa za ručičku vedie s nejakou blondínou a srdce jej v tom momente začalo krvácať. Posledný kúsok nádeje sa vytratil a ona cítila, že už nemá prečo žiť. Vzala radšej Daisy domov ľahla si do postele a celý zvyšok dňa až kým nezaspala preplakala. Už nevidela žiaden zmysel vo svojom živote. Ráno sa zobudila a vedela že ju čaká katastrofálny deň v živote. Ale tento bol ešte horší ako všetky ostatné. V škole počula ako sa Miro rozpráva so svojimi kamarátmi o tej babe. Vyzeral tak zaľúbene. Tereza sa cítila hrozne, radšej sa pobrala do triedy. Celý deň neprehovorila ani slovo a tešila sa konečne domov. Doma si ľahla tak ako včera do postele a plakala. Myslela na všetky krásne chvíle, ktoré s Mirom prežili keď boli kamaráti. Prečo bola taká hlúpa? Prečo mu len povedala pravdu? Nemohla to však už ďalej v sebe dusiť. Lenže Miro k nej necítil to isté, on miloval to dievča a teraz sa s ňou dal aj dokopy. Teraz toho už mala ale Tereza dosť. Nedokázala už takto ďalej žiť. Čo je to za život keď nemá žiaden zmysel? Už vedela čo má robiť. Nedokáže už ďalej žiť. Vzala tabletky a zjedla plnú hrsť. Ľahla si na posteľ a myslela na všetky krásne chvíle, ktoré s Mirom prežili keď boli kamaráti. Prečo bola taká hlúpa?......
O pár dní neskôr bol pohreb. Všetci známi aj kamaráti plakali, ale najviac asi Miro. Uvedomil si že spravil chybu. On neľúbil tú barbie, ale svoju milovanú Terezku. Až teraz mu došlo, ako veľmi jej ublížil a ako veľmi ublížil sebe. Stratil to, čo mu bolo v živote najdrahšie. Jeho život už teraz nemal zmysel.....